Príbeh - Viktor
Moja životná cesta začala v máji 1996, keď sa moja malá dušička narodila do zlého tela a to do dievčenského. Vtedy som si to ešte neuvedomoval, no ako som rástol a rástol som si začal uvedomovať, čo mi spoločnosť a rodičia vnucujú a čo chcem JA.
Už ako škôlkar som chcel nosiť predovšetkým chlapčenské oblečenie. Nenávidel som na sebe niečo dievčenské. Strih musel byť čo najviac chlapčenský. A hračky a hry? Vždy ma ťahali sa hrať s chalanmi. Ako čas plynul a začali sa mi školské časy, mal som čoraz väčšie vnímanie ako muž. V škole som chodil na pánske WC, z čoho sa mi spolužiaci občas smiali. A tak už začala aj mierna šikana. Druhý stupeň na ZŠ bol o niečo zložitejší, napr. telesná výchova, kedy sme sa už delili na ŽENY a MUŽI. Mal som fóbiu chodiť na TV. Vždy som chodil ako posledný, aby som mohol sa prezliekať sám v ženskej sekcii. No nejak som to pretrpel a potom si vybojoval oslobodenie od TV, aby som nemohol cviciť a hlavne sa prezliekať :). Ale zasa prichádzala puberta a ženské veci sa začali zväčšovať. Nevedel som čo robiť, keď už som si všimol aké mám prsia. Každú noc som si prial aby som sa ráno zobudil ako muž, mal som z toho depresie kto som. Skúšal som si omotať okolo pŕs látku a stiahol som to. No výsledok bol k ničemu, kedže bolo leto, a bolo mi viac horúcoa taktiež to bolo viditeľné. Až som siahol na lepiacu pásku a celých 9-10 rokov som si ju aplikoval na seba. Mohol som sa stým aj kúpať (s tielkom) no stále som mal mužnejší hrudník. :) Taktiež rozkrok vycpaný aby tam niečo bolo :).
Ale stále som nebol ako chalani v 8. ročníku. Mali už pod nosom knír a ja stále nič. Skúšal som si farbou na vlasy si absorbovať na jemné chĺpky na mojej tváry, no efekt veľmi slabý. Tak som si ho nafarbil špirálou na riasy. Ale bolo to veľmi vidieť a v škole mi hovorili nech si to umyjem, tak som to nehal tak :/.
Pubertou sa mi začal zväčšovať záujem o ženy. Nič nebolo krajšie ako dostať pusu od ženy :). Ako to tak šlo , tak som sa zamiloval do jednej slečny. Spoznali sme sa na socialnej sieti. Musel som klamať, kto niesom aby som ju získal (vymyslel meno). Tak veľmi ma to pohltilo. Získal som ju, ale postupom času ako sme sa spoznávali (vtedy ako frajeri) vyšla celá pravda von po častiach, no ajtak sme do dnes dobrých ale aj zlých 8 rokov spolu. Stála a stále stojí v opore a podpore pri mne. Obdivujem ju v tomto, pretože, prežívanie depresií a naladových situácii muselo byt pre nu utrpenie. Bola a je mojou takou víziou, že prečo to robím. Viem, že hlavne kvôli sebe, ale aj kvôli nej, aby mala vedľa seba dobrého muža- co chcem byť JA :D ..a snáď aj budem. Vďaka nej viem, že chcem byť dobrý muž, milujúci manžel a neskôr super otec :).
Strednú som nejako prekúsol, predsa už lepšie zmýšlanie ľudí. Ale spolužiaci ma brali v pohode a nejaky ostatní ma už nezaujímali. Po odmaturovaní som nastúpil ako pizzér u nás na dedine do reštaurácie, kde ma začali brať ako muža. A tak som bol už polo- štastný. Nastal november 2016 a ja som navštívil prvý raz secuologičku pani Jamborovú v Bratislave. Veľmi prijemná pani a úplne chápala moju situáciu. Po niekoľkých sedeniach ma odporúčila k psychologičke, genetiku a to najhoršie pre mňa gynekológovi. Našiel som si gynekológa súkromného s tým pocitom, že tam nebude veľa žien v čakárni. A holá! Nebola tam ani jedna žena a tu prehliadku som prekúsol. Následne som mohol s papiermi (aj od predchádzajúcich doktorov) utekať k endokrinológovi. Objednal som sa k pani Kalafutovej, lenže termín mi dala až o 3 mesiace, taknamiesto tešenia už na T, znova čakanie. No ako som ju navštívil, spravila mi vyšetrenia- testy a o týždeň som dostal prvýkrát T (júl 2018).
Následne som navštívil znova pani Jamborovu, ktorá mi už dala odporúčania na chirurgické operácie. Na prvú operáciu sim sa objednal k pánovi Fábrymu na mastektómiu. Postúpil som ju 26. novembra, v ten deň ma pustili. Nikdy som sa necítil tak slobodne ako vtedy. Ten pocit zarastania a bez ženskej hrudi bol úžasný. No ešte to stále nebolo ono - MENO! Kedže podľa SK zákonov sa musí podstúpiť hysterektómia pri zmene mena a pohlavia. Tak som znova musel naštíviť gynekológiu s odporúčaním (bez prehliadky), kde sa všetko dohodlo a dostal som termín na zákrok. Operácia bola krátka, no pobyt v nemocnici bol 6 dní. Veĺmi rýchlo to utieklo a bolo o mňa super pečované. Po operácii ma už oslovovali v mužskom rode :) a izbu som mal celý pobyt sám. Ďalší úžasný pocit, že som už kúsok od môjho celoživotného sna :).
Následne už idem znova k pani Jamborovej pre posledný papier- zmena pohlavia a hor sa na matriku. Kde sa zmení celý život o 180 stupňov s novými dokladmi a pravým JA. Momentálne 22 ročný Viktor, ktorý nevzdal túto cestu, aj keď bola ťažšia než sa zdala. Konečne sám sebou bez nejakého zatajovania svojej identity. Touto cestou chcem poveať všetkým, ktorých dušička sa tiež nestotožnuje s ich telom: Choďte si za svojím pocitom, nepočúvajte iných, vydržte to. ten pocit je neopísateľný!
Na Slovensku je veľká podpora od lekárov, síce niektorí boli seknutý, ale pomohli. BTW chystám sa aj na faloplastiku, ale to mi je umožnené až o rok do ČR. :)
PS: Ak by niekto chcel s niečím pomôcť alebo poradiť kľudne napíšte na tento e-mail: busterjohny@gmail.com Rád pomôžem :)
