Transsexualismus

Človek s transsexuálnou orientáciou túži byť akceptovaný spoločnosťou ako člen opačného pohlavia. Väčšinou je nespokojný s vlastným anatomickým pohlavím alebo pociťuje jeho nevhodnosť. Jeho snahy smerujú k tomu, aby dosiahol zmenu pohlavia (hormonálnou a chirurgickou liečbou), tak aby skutočnosť zodpovedala jeho vnútornému prežívaniu.

Transsexualismus je pomerne vzácny, je častejší u mužov než u žien. V európskych krajinách žiada o operatívnu zmenu pohlavia zhruba jeden z 30 000 mužov, a jedna zo 100 000 dospelých žien.

Samotnej operácii predchádza až dvojročné obdobie vyplnené psychologickými testmi a hormonálnou prípravou. Zároveň si dotyčný naplno vyskúša život opačného pohlavia. Pri operácii je ženám odstránená prsná žľaza, maternica a vaječníky a sú vytvorené nové mužské genitálie (penis a semenníky). Penis síce nie je schopný prirodzenej erekcie, ale dodatočne je možné implantovať erektívne protézy, ktoré čiastočne odstránia i tento handicap. Naopak mužom je vzatý penis so semenníkmi a je vytvorená umelá vagína a prsia. K úplnému dovŕšeniu zmeny pohlavia je v matrike zapísaná zmena mena a sú vystavené nové doklady.

Príčina transsexualismu nie je známa. Začiatok je možné vystopovať už v detstve, plne sa ale rozvinie medzi 20. až 30. rokom života. Niektorí jedinci sa dokonca stačia oženiť a obstarať si potomkov. Táto sexuálna porucha je spojená so značným psychickým vypätím, ktoré plynie z nejasností okolo sexuálnej orientácie a sociálnej izolácie. Svoj podiel zohráva i reakcia okolia, nálepka „deviácia“ nikoho nepoteší. Potom nechýbajú stavy ako napr. depresia, alkoholizmus, pokusy o samovraždu, ktoré je nutné liečiť v spolupráci s psychiatrom a psychológom.

Väčšina jedincov žije po zmene pohlavia úplne spokojne a sú schopní plnohodnotného partnerského spolužitia. Dokonca môže ísť o veľmi atraktívne ženy a mužov.