Zdravím všetkých, ktorí sa zúčastnili na tejto diskusii. Pravdou je, že som netušila, čo môj príspevok spôsobí. Som rada, že sa diskusia značne rozšíla a padlo i mnoho názorov, z ktorích si ľudia, ktorí začínajú veci skúmať zoberú mnoho informácií. Mojim príspevkom som chcela oboznámiť ľudí, aké možnosti im poskytuje platná legislatíva. Môj osobný názor na vec sa môže značne odlišovať. Preto prosím zainteresovaných pisateľov príspevkov, aby neporovnávali znenia legislatívy s mojimi názormi. Snažím sa hlavne o to, aby sa čitatelia mohli lepšie zorientovať v množstve informácií, ktoré sú im podsúvané a sami nevedia, aké majú možnosti.
Samotná informácia, ktorá spôsobila rozsiahlu diskusiu pochádza priamo od Dr. Fifkovej. Myslím si, že pani Fifková je vo veci zbehlá a vie sa v danej problematike dobre orientovať. Preto som sa rozhodla citovať e-mail, ktorý som dostala priamo od Dr. Fifkovej. Dúfam, že situáciu trošku objasní. Tu je spomínaný citát:
Dobrý den
díky za důvěru a za mail, u nás je situace taková, že skutečně právním minimem postačujícím k úřední změně pohlaví je orchiektomie a pokud by si některá klientka chtěla ponechat například penis 
( což se nestává) , nemohl by jí nikdo bránit, psala jsem několik doporučení na matriku na Slovensko a vím, že podle nějaké vyhlášky ministerstva zdravotnictví je tam třeba kromě jiného napsat, že došlo ke změně pohlaví mužského na ženské ( nebo naopak), já jsem to takto formulovala bez problémů, protože jde dle mého názoru o nepodstatná slovíčka ( např. u FtM toto doporučení píšeme po gynekologickém zákroku bez ohledu na to, zda klient dále bude pokračovat rekonstrukcí penisu či nikoli).
Môj názor na vec je taký, že som proti tomu, aby pohlavie určoval tvar pohlavných orgánov. Najdôležitejšou skutočnosťou pri určovaní pohlavia je podľa môjho názoru samotné subjektívne vnímanie svojej pohlavnej identity (čo je v skutočnosti aj stav nás, ktorí si túto skutočnosť uvedomujeme viac ako iní). Druhou nemenej dôležitou skutočnosťou je i hormonálna situácia v krvnom obehu a schopnosť reprodukcie. Pri narodení dieťaťa sa berie na zreteľ len fyzický vzhľad genitálií a uznáva sa ako jednoznačný pri určovaní pohlavia. Avšak lekár, ktorý pohlavie určil na základe vonkajších genitálií sa môže zmýliť. Chybné určenie pohlavia však môže spôsobiť vážne traumy konkrétneho človeka. Myslím si, že najlepším príkladom sú ľudia s poruchou F64 (transsexualita).
Ďalším príkladom môže byť aj hermafroditizmus (tj. dieťa, ktoré sa narodí s vyvinutými pohlavnými orgánmy oboch pohlaví). Tu sa situácia rieši takým spôsobom, že dieťa sa vychováva tzv. neutrálne (záleží však na rodičoch, ako sa rozhodnú dieťa vychovávať). Pred pubertálnym obdobím za dieťa začne sledovať sexuológom, aby zistil, ako sa dieťa identifikuje (pri určovaní pohlavnej identifikácie nie je najdôležitejším aspektom napr. to, či sa dieťa hrá s bábikami alebo autíčkami). Je mnoho psychických znakov, ktoré vie sexuológ rozpoznať (napr. testami). Obdobie skúmania môže trvať niekoľko rokov. Potom sexuológ endokrinológ a chrurg určí, ako sa upravia genitálie a aká hormonálna situácia sa bude v krvi udržiavať.
Preto si myslím, že tvar genitálií by nemal rozhodovať o tom, či bude v občianskom preukaze kolónka "F" alebo "M". Dôležitejšia je samotná pohlavná identifikácia jedinca a zároveň hormonálna situácia a schponosť reprodukcie. Pokiaľ budú tieto tri aspekty prevažovať oproti jednému, ktorým je samotný tvar genitálií, bude istotne priateľné, aby sa osoba mohla preukazovať dokladmi, ktoré sú v súlade s platnou legislatívou.
Ako ste mali možnosť si prečítať, takýto prípad sa zatiľ nestal, avšak sa nedá vylúčiť. Ja sama si neviem predstaviť žiť v podobnej situácii, pretože väčšina ľudí s diagnózou F.64 má veľké nesympatie až odpor voči svojim pôvodným genitáliám. V prípade shemale je situácie odlišná, pretože si myslím že je to zmes transsexuality a transvestitizmu, pretože je osoba vybavená funkčnými reprodukčnými orgámnmi (preto je zmena dokladov vylúčená), ale užívajú estrogény na zženštenie telesných znakov, ale sú spokojní so svojimi reprodukčnými orgánmi.
Ono tzv. škatuľkovanie jednotlivých ľudí do kategórií nemám moc rada, ale je to spôsob, ako vedieť posúdiť situáciu jednotlivca. Je známe, že u mnohích sa jednotlivé kategórie môžu prelínať. Dobrý sexuológ však musí vedieť, kam človeka zaradiť, aby vedel v danom prípade zvoliť správny postup.
To je teda môj názor.
Znovu prosím všetkých, ktorí by si so mnou chceli vymeniť názory v širšom spektre, môžu ma kontaktovať na môj e-mail (stačí odkaz cez tieto stránky).
Teším sa na vaše dotazy
*Inga
